Ziadne pusky, pistole alebo nieco smrtelne nebezpecne. No vlastne smrtelne nebezpecne ano. Kadejake zvieratka ako napriklad hady a pavuky.
No ale pekne poporiadku. Na tento dobrodruzny trip som sa vydal s mojimi rodicmi. Zacalo to mensimi starostami z autom ale nakoniec sme pozicali auto ake sme chceli. No malo to jednu malu chybicku ze som ho nemohol soferovat. No ale co uz. Aspon som daval pozor na tata ako ide kedze tu sa jazdy po opacnej strane :).
Prve kroky viedli este v civilizovanom svete do Frementle. Tam sme kukli plaz a molo, ja som si dal ranajocky v McDonald´s (Mc). Po tejto zastavke nasledovala dalsia az o dlhociznych 450 km neskor na Wave Rock. Ak myslite ze je to vela tak vedzte ze v Australii je to len kusok. Cakala nas dlha cesta na ktorej sme mali asi dve alebo tri male mestecka. Medzi tym len bus stromky a par klokanich zdochlin. Po par hodinach sa nam aj podarilo prist na miesto kde sme vsetko dokladne zdokumentovali a preskumali. Po tomto sme nasli ubytovanie dali si veceru (ktoru sme si museli uvarit sami na BBQ :) ) a po vycerpavajucom dni sme sli spat.
Dalsi den nas cakala cesta spat smer Perth odkial sme pokracovali na sever. Cesta to bola velmi vzrusujuca hlavne pre vodica pretoze cca raz za 5 kilometrov bola nejaka malicka zakrutka :). To sme ale nevedeli ako to bude vyzerat dalej. Po par hodinach sa nam podarilo prist k Perthu kde sme zapli TOM TOMa (GPS) a sli smerom na sever kde sme mali naplanovanu zastavku v narodnom parku. Tu sme si zaplatili prehliadku jaskyne a pred tym sme si pozreli koalky a koaly a aj malicku koalku ktora bola nesmierne zlata. Potom sme vyrazili do jaskyne ktoru sme tiez poriadne zdokumentovali. Po tejto zastavke sme sa zastavili na windsurferskej plazi a ked sme vystupili tak sme zistili aj preco je taka dobra. Z mola nas skoro odfuklo. V tomto mestecku (Lancelin) sme si boli zajazdit aj na offroad na piesocnych dunach. Ved treba vyuzit to ze sme mali Mitshubishi Pajero :). Skoro sa nam podarilo minut vsetok benzin :). Dalej sme pokracovali na sever az sme dorazili do Cervantes kde sa nachadzal hned narodny park. Tu sa nam zial nepodarilo najest pretoze sme sa pochytili a povadili.
Rano sme sa zobudili a vyrazili do parku. V parku sa nachadzaju Pinacles co su utvary akoby vyrastene zo zeme. Po ceste tam sa nam podarilo skoro zrazit klokana a klokanicka ale nastastie sa nic nestalo a vsetci sme to prezili. Pinacle sme pozorne studovali skumali a dokumentovali. Ved pri podrobnom vyskume treba :). Po tomto vyskume sme pokracovali v nasom badani Western Australia na sever. V malebnom malickom mestecku sme sa zastavili nakupit nieco na ranajky. Ranajkovali sme spravne australsky pri vode. Po ranajkach a malej prechadzke na vytravenie sme nastupili spat do auta a vyrazili dalej na cesty. Po par hodinach sme sa zastavili na benzinovej pumpe trosku narovnat kosti. Tu sa zrazu priplizil Road Train. To je kamion ktory tahal 3 vlecky. Po tejto ceste mohli chodit len 36,5 metra dlhe ale ako som sa dozvedel neskor tak mozu byt az z 10 navesmi. Nasa dalsia zastavka nasledovala na Double Beach. Po kratuckej prechadze na silnom vetre sme sa rozhodli ze opat vyskusame Pajerko v piesku. Podarilo sa nam trosku zapadnut ale nakoniec to nebolo take zle a dostali sme sa z toho. Aspon bola sranda. Dalsia zastavka na nasom zapadnom putovani je pre nas neslavne preslaveny Geraltdton. Urcite sa pytate preco tak vam to poviem. Tu sa nam stala velmi vazna nehoda a to ze sme pri cuvani narazili do stlpika:). Nastastie sa nikomu nic nestalo len sa trosku pokryvil kryt na rezerve. Po zistovani nejakych informacii v infocentre si nasi dali v Mc kavu no ale to co priniesli vyzeralo skor ako caj. Kava v krasnej pollitrovej salke :). Po tejto prestavocke a ukludneni sme pokracovali dalej az sme skoncili v malickom mestecku ktoreho nazov si uz nepamatam. Bolo ale pri Kalbari NP. Tu sme sa vecer trosku pochytili a kvoli tomu sme sa nenavecerali.
Rano sme vyrazili na obhliadku NP Kalbari. Naskytli sa nam krasne pohlady do kanonu, videli sme prirodne okno ktore vyformoval vietor za dlhe roky. Cesta bola velmi dramaticka pretoze sme chodili po piesku aj ked nie velmi hlbokom ale pri pomalej rychlosti sa cele auto triaslo. Prirovnal by som to k tomu ako ked idete po snehu ked je utlaceny. No ale aj napriek tomu sme si uzivali ako sa dalo a kochali sa krasnou australskou prirodou. Na jednom z parkovisk sa nam podarilo trosku vytriast 50 dolarovky tak sme museli po NP nahanat aj nase peniaze :) . Prave v tento den bolo 24 decembra a moje srdiecko bolo doma bezomna a ja kedze som nemal signal a bol som aj velmi zaujaty prirodou a fascinujucimi sceneriami som sa akosi neozval (zlaticko este raz prepac). Po malej turistike sme sa vybrali na putovanie smer sever z cielovou stanicou Monkey Mia. Po ceste sme si v aute trosku pospali len tato ako vodic musel davat pozor. Povedal som mu ze na ceste bude nejake mestecko (Bilabong). Po ceste sme videli krasne sa zrkadlujucu vozovku. Vyzeralo to ako keby bola voda. Nic take som v zivote nevidel az teraz v takom velkom rozsahu. Zastavili sme na benzinke naplnili benzin. Pri plateni som si vsimol ze maku sietky proti mucham (tie sa tu naozaj vzdy zidu) tak sme kupili tri a k tomu sme dostali dve tapky na muchy zadarmo ako X´mas present. Pumpar sa rozlucil slovami drive safetly a mi sme vyrazili dalej. Po asi 10 kilometroch sme zistili ze spominane mestecko Bilabong bola ta pumpa ktora sluzi ako roadhouse. Takze mestecko sme nenasli a pokracovali dalej. V bedekeri sme si precitali ze sa musime zastavit v Roadhouse Overlander. Tak sme aj ucinili a nakoniec sme si dali aj slavnostny vianocny obed, lepsie povedane veceru. Tato nasa slavnostna vecera pozostavala z opekanych zemiakov alebo hranoliek a chicken schnitzel. na tejto zastavke sme pokorili hranicu 40 stupnou a vzduch ktory prudil okolo nas bol este teplejsi. Odtialto sme mali uz len kusom (cca 130 km) do Monkey Mia. ked sme dorazili do Monkey Mia unaveny sme trosku zazmetkovali a sli hladat ubytovanie do ineho mestecka. Tam sme ho nakoniec nasli. Spravili sme si fotky zapadu slnka dali pivko a sli spat.
O piatej rano som sa zobudil na to ze ma strasne vsetko svrby. Pozrel som sa do zrkadla a bol som cely vyhadzany cerveny. V priebehu 15 minut mi zcervenali klucne kosti, krk, zapestia a obe pazuchy. Rychli zasach nasich znamenal ze som si dal alergicke lieky natreli ma fenistilom . Takto osetreny som siel spat a dufal som v zlepsenie. Rano akoby sa stal zazrak a skoro vsetky vyrazky zmizli. Takze som mal krasny vianocny darcek. 25 decembra rano bolo nemozne najst niekoho na recepcii tak sme odisli stym ze sme nechali kluce vo dverach. Dnes sme mali v plane navstivit opat NP Peron. Vosli sme dnu a vidali sa na najvzdialenejsi bod Cape Peron. 50 kilometrov po piesku miestami aj hlbokeho. Po ceste tam sme zistili ze nemame nejak vela benzinu tak sme dalsie trasy uz neplanovali. Ked sme dorazili do ciela trosku sme sa presli spravili par fotiek a vyrazili naspat. Lenze co cert nechcel mne sa zacala robit nejaka velka vyrazka na kolene a dost to svrbelo. Po chvili som zacal eliminovat slnecne ziarenie a vyrazka prestala rast. Pokracovali sme v ceste na sever a uz sme sa nikde nezastavovali len male prestavocky na cigaretku a troska narovnat kosti. Po ceste sme spravili par fotiek ako stoji na dvojprudovej dialnici v strede a nikde nikoho. Proste parada. Po par hodinach sme dorazil do maleho mestecka kde sa nam podarilo najst krasne ubytovanie. Kedze bolo 25 skoro vsetko zavrete. Nakup sme si spravili na benzinke a tam som sa informoval na doktora kvoli tym vyrazkam. Ked sme to zlozili nas maly nakup vyrazili sme na pohotovost. Na australske pomery som ani dlho necakal a do hodiny som bol vybaveny. Bol som prekvapeny ze ani peniaze nechcu. Doktor ma obhliadol ale nevedel co mi bolo pretoze ja som nevedel ci som mal nejaky kontakt zo zvieratom. Dal mi volajake lieky a potom som odisiel. Vecer sme sa najedli zjedol som lieky pozrel som Vianoce s Grizvoldovcami a sli sme spat.
Rano som bol celkom sviezi. Kedze sme uz nemali tak velmi nabity program boli sme trosku lenivsi a vyrazili sme neskor ako obvykle. Smer sme mali na Exmounth co bola nasa posledna zastavka v smere sever. Po ceste sa nic prevratne nedialo. Vyfotili sme sa s obrovskym termitiskom. Vlastne tie termitiska boli krasne roztrusene a bolo to nieco uzasne. Ked sme dorazili do Exmouth (vyzeralo to ako po vybuchu nikde nikto) pri info centre sa zacali prechadzat Emu. No sranda velka pretoze sa nechali aj fotit a doslova pozovali. Rozhodli sme sa ze pojdeme pozriet narodny park a potom najdeme ubytovanie. Tento NP bol hlavne morsky takze raj pre snorchlovanie. Tu sme sa konecne aj okupali. Miesto prekrasne krasna modra voda biely piesok. No uzasne a romanticke. Len skoda ze som tam nemal aj moje srdiecko. Presli sme si park videli sme klokany, emu, jastericku. No skutocna parada. Ubytovanie sme nasli tiez skvele a aj ta vecera bola skvela. Rozhodli sme sa ze uz dalej na sever nejdeme a ze pojdeme pomaly v klude dole smer juh.
Rano sme v klude vstali a vidali sa na juh. Po ceste sme sa zastavili v Coral bay kde sme sa zase kupali a dali si relax. Po ceste dole sme nasli aj obratnik kozorozca. Samozrejme sme sa pri nom fotili v teplote 40 stupnou. Je to sialene ale ani mi to neprislo ze je taka velka horucava. Po ceste padali aj teplotne rekordy a na chvilku sa na palubnom pocitaci ukazalo aj 43. Zrazu som zbadal odbocku na Blowhole tak som vravel zatocne tam. Blowhole je skalny utvar na pobrezi a ked donho vojde vlna tak strieka ako gejzir. Nasim sa to velmi pacilo pretoze nieco podobne este nevideli.
Po tejto zastavke sme sa vydali smer Perth. Dalsie zastavky boli len malicke na narovnanie kosti, kuknut nejake plaze a samozrejme najst noclah. Cesta na juh prebiehala bez problemov a cim blizsie sme boli k Perthu tym viac civilizacie bolo naokolo :) . Na posledny den sme si vytipovali (podla bedekera male utulne rybarske mestecko asi 100 km od Perthu) kde sme chceli prespat. No a tu sa nam stala asi najvazsnejsia nehoda :). No ono to ani tak nehoda nebola ale nechtiac sa nam podarilo vytlacit jedneho ucastnika cestnej premavky z cesty :). Nastastie sa nikomiu nic nestalo. Po tejto neprijemnej udalosti sme si nasli krasne ubytovanie. Podvecer sme sa poprechadzali pri vode, navecerali sme sa a pomaly sme aj rekapitulovali co vsetko sme zazili.
Posledny den nasho putovania bola len cesta na letisko vratit auto a odletiet do Sydney. Uloha to jednoducha ale nie ked nejde vsetko podla planov. Tak ako na zaciatku aj na konci sme mali problemy s autom. Stale mi volali az som musel ist do pobocky co maju na letisku a tam sme to vyriesili. Potom sme cakali na lietadlo pretoze malo nejake problemy a kym ich odstranili tak nas let meskal aspon hodinu a pol. Sranda bola ze na security ma kontrolovali ci nahodou nemam nejake drogy :). A nieco podobne sa mi stalo aj neskor ale o tom v dalsom clanku.
Po dlhom cakani a v celku kratkom lete sme prileteli stastne do Sydney. Tu ma uz cakala moja laska s ktorou som sa podelil o zazitky. Dalsie nase spolocne dobrodruzstvo bolo Silvester ale o tom neskor :).
Dufam ze sa vam pacilo a ze to nebolo prilis dlhe :). Prezil som naozaj skvely vylet a vsetko bolo neskutocne. Priroda, vzdialenosti a naozaj skvele dobrodruzstvo :). S Dalsimi dobrodruzstvami sa urcite coskoro podelim.
Zatial sa majte krasne a nebojte dockate sa :)
Komentáre