Dnes je stvrtok. Dnes je Woodasov posledny den a vecer na tomto baraku. Zajtra leti do Tajska a z tade potom po par dnoch domov. No nic. Za posledne dni sme si uzili kopec zabavy. Teda ak mam pravdu povedat neviem co tu budem robit ked odite. Tu nastane asi strasna nuda na tomto dome a asi sa z toho zblaznim. Doteraz bola aspon nejaka zabava ale od zajtra to bude dost nudne. Jasne ze nemozem hvorit dopredu ale snad to bude v celku zabavne.
Dnes teda este dorazime gin co tu mame. No neni toho vela ale ja sa ani nemozem zrat pretoze zajtra musim pracovat a pred tym budem v skole. Este ktomu som aj nejaky nachladnuty takze to bude s mierov. Takze sa rozlucim s dalsim priatelom. Nic sa neda robit to je predsa Australia a ludia sa tu striedaju. Tak teda prajem Woodymu vela zdaru doma a snad sa niekedy ked pridem domov stretneme niekde v Prahe alebo nedajboze na Slovensku aj s Fasom. Dufam ze Woodas bude lepsi co sa tyka pisania mailo ako Fasa a napise obcas ako to ide.
Moja mierna depresia sa tymto odchodom este trosku prehlby. Dufam ze sa mi konecne podari z toho nejak vysekat pretoze ma to skutocne nebavi travit vecery tym ze rozmslam nad tym co sa mi tu prihodilo. Ja viem je to stale o tom istom ale co uz. Ako vravim za vsetko mozu zenske teda aspon v mojom zivote. No a z toho vypliva ze musim nad nimi stale rozmyslat aj ked nechcem ale proste. Ved to poznate ked ste z niekym chceli byt.
Rozmyslam nad tym ze by som tu opat nieco krasne dal co vyjadruje moje pocity ale neviem ci to ma vyznam a ci tym niesom otravny. No ale je to moj blog a mozem si tu robit co chcem. Asi tu nakoniec naozaj nieco dam.
Rozmyslam aj nad tym ako som sa rozhodol. Myslim ze dobre a je to spravne rozhodnutie ze tu ostanem ale. Moji stary rodicia sa stym nejak nevedia zmierit ze tu chcem ostat tak dlho. No ale do kel ved musim byt sebec konecne a mysliet len na seba. Moji drahy rodicia chcu aby som prisiel kuknut domov. Aj nad tymto rozmyslam ale naozaj neviem ako to bude a ci sa mi podari nakoniec domov dostat za tie dalsie dva roky. No velmi mi to nepomaha v uplnej pohode ale som na tom momentalne vyborny az na tie myslienky co mam v hlave. Nakoniec ale vsetko dobre dopadne a opat sa budem usmievat na cely svet. No to sa aj teraz usmievam ale neni to uplne 100 percentny smiech stastia.
Na zaver. Dufam ze sa s Monikou stretnem v nejakej dohladnej dobe a pokecame co a ako. Chcem verit a dufat ze sa stretneme v sobotu na party ale asi sa to nestane. Ja budem aspon dufat. Woodasovi teda este raz good luck a nech sa mu dari.
Komentáre