Život nie je taký hrozný ako to niekedy vyzerá

    Nehovorim o sporte. Tam to poznam dokonale. Aj napriek neskonalej unave sa clovek dokaze nahecovat a ist. Lenzo o tom co chcem pisat je o niecom inom.

    Chcem cestovat. Preto som sa rozhodol zostat v Australii dlhsie. To ako chcem si mozete precitat. Tu to uz nechcem rozoberat.

    Ako jedna z najtazsich veci ked ste prec od domova na nejaky dlhsi cas je vysporiadanie sa stym co ste mali doma a co tu nemate. Su to veci ludia na ktorych vam nesmierne zalezi ako rodina, priatelia, frajerka alebo frajer. Dalej veci co ste robili doma a tu ich nerobite pretoze na to nemate cas alebo nejake dalsie dovody. Ja som doma nechal hokejbal ktory mi vyplnal skoro vsetky volne chvile. Je to tazke zrazu prestat nieco robit co ste robili 10 a mozno aj viac rokov. No a potom dalsie sporty ako tenis, hokej a neviem co este. No ale da sa to prezit.

    Takze teda pracujem. Pracujem v pekarni. Niekedy strasne na hlavu ale da sa to prezit. Za posledne dva mesiace som kvoli praci presvihol finale ligy majstrov, finale eura 2008, finale Wimbledonu (videl som prve dva sety) a v neposlenom rade aj State of Origin (rugby medzi NSW a Queensland hra sa na tri zapasy a navstevnost je 55000 a viac na kazdom zapase). No poviete si ved co to neni az take strasne. No ale nespite kvoli tomu celu priebeh tych sutazi a sledujte to a finale potom neuvidite.

    Prezil som takych krasnych par dni ked som zo 14 dni robil 12. No a vtedy som zmeskal Wimbledon, State of Origin a aj Euro. No ale chodil som ako matoha. Bol som uplne zniceny. Fyzicky a aj psychicky. A este sa ktomu pridalo ze mi neposlali spravne jednu vyplatu. No co mohlo byt lepsie. Robil som ako kon od rana do noci. Fakt by som vam to nedoprial. Ist domov len spat a a na druhy den zase. Uz ma bolelo aj koleno, zapestie a vlastne cely clovek. Mal som toho plne zuby. Samozrejme ani supervisory neni su vzdy naj tak aj ty mi davali zabrat na hlavu. No a este aj kamaratka sla cestovat po Australii. To vsetko sa na mna nakopilo naraz.

    Priznam sa ze som rozmyslal nad tym co tu vlastne robim. No ale to sa prihodi niekedy dost casto. Minulu stredu som vravel sefkovi ze robit nebudem na druhy den pretoze si potrebujem nakupit nejake veci. No a aj som nakupil za 500 dolarov batoh, termo pradlo a rukavice. Ved predsa idem na lyze tak treba :). No a na druhej strane som bol nacisto hotovy. Ved nie som predsa robot.

    Co ma ale viedlo k tomu ze som to napisal. Dnes ako kazdu nedelu som pracoval. Samozrejme nocna (zacinam o pol noci a koniec mam ak sa nic nekazi o 11 pred obedom). No a dnes to vyzeralo vsetko v pohode az do druhej v noci. To sa zjavil dalsi cloven na mojom pracovisku. No a kedze jediny sposobili robit na peci a aj na bordoch som bol ja tak ma poslali na pec. No a tam sa konci o dve a pol hodiy neskor. No a ja som tam stal jak debil az do konca. Robil som o dve a pol hodiny viac. Ja viem viac penazi ale mne nikto nepovedal ze mam robit do konca. Nevyspany, unaveny a uplne hotovy som tu sichtu dorobil. Svoje zdravie utuzujem vseliak len nie tak ako by som mal.

    Ledva som sa dotackal na stanicu a v prvom vlaku som skoro presvihol to kde prestupujem pretoze som zaspal. V druhom vlaku ako vzdy aj z nastavenim budikom som zapsal. Spal som. Spal som asi pol hodinu za poslednych XY hodin. V obchode som mal problem si vypytat aj cigarety aky som bol hotovy. Ledva som dosiel domov. Este z poslednych sil som vyvencil psa. A teraz sedin na blogu a pisem to. Pretoze ma to nejak preslo. No ale viem ze sa mi to zajtra vypomsti ked budem v skole. Hej musim ist do skoly. Pretoze ak do nej nebudem chodit tak ma vyhodia z Australie a koniec mojmu cestovatelskemu snu.

    Na zaver len tolko. Niekedy fakt siaham na dno hlavne psychickych sil. Vydrzat to vsetko. Tie vsetky stavi co prezivam, byt v praci, v skole a neviem kde este. Svoje telo doslova a dopismena trapim. A preco? Pretoze mam nejaky sen. Sen ktory chcem naplnit. Pre to to cele robim. Je jednoduche zbalit veci kupit letenku domov a ist. Ale to je ta jednoducha cesta a za ten cas co som tu viem ze niekedy treba ist aj tou zlozitou cestou a preskakat prekazky ktore na nej su. Pretoze len to cloveka zosilni a povzbudi do dalsich bojov a nastrah. A asi aj preto takto trapim moje telo a mysel. Ale to co budem potom to bude nieco velkolepe a uzasne.

    Dnes som ale naozaj v koncoch zo svojimi silami psychickymi ale aj fyzickymi. DUfam ze to bude zajtra lepsie.