Život nie je taký hrozný ako to niekedy vyzerá

    Konecne som bol velmi stastny clovek a tesil som sa z pobytu v Australii. Lenze ako to uz byva nemoze predsa vsetko bezat tak ako to chceme a musi nam do toho nieco prist.

    Vcera som sa zamyslel nad tym ake by bolo krasne ist do Tatier tak ako som chodil do posledne dva roky. To sa mi podarilo nejak prekusat. Dnes viem ze som spravil hlupost ze pocuvam iste pesnicky ako napriklad od The Queen: One year of love. No ten kto to pozna tak vie ze je to hrozne silna vec a ked je clovek co i len mierne depresivny tak ho to zobere este viac. No a ja som zacal mysliet opat na Moniku a proste mi to nedalo a zacal som pocuvat taketo pesnicky. No neni to take zle ale snad sa to nezhorsi pretoze neviem co budem potom robit. Ja sa redsa musim sustredit na pracu a ako zohnat este nejaku dalsiu.

    Mam pocit ze to co sa mi teda prihodilo uz tak davno vo mne nieco zanechalo a nebolo len chvilkove poburenie mysle. No nic. Snad to teda prezijem v zdravy a vsetko bude fajn a este dufam ze sa mi podari niekedy stou mojou osudovou osobou co najskor. Ale tu je to tazke. Praca skola a vsetko dokopy. No ale naozaj by som ju rad videl a snad sa na mna nebude mracit a ja snad nepouzijem moj niekedy velm zlozity humor len pre vyvolenych.

    Dnes teda razim na ceskoslovensku tak to snad dopadne fajn a nepodlahnem nejakym blbym naladam a nedajboze depresii pretoze tej mi tu stacilo. Aj tak som docela stastny z esom tu len mi chyba kusok k uplnemu stastiu ale snad to pride.