Život nie je taký hrozný ako to niekedy vyzerá

Vsetkych chcem privytat na mojom blogu a chcel by som vam ozrejmit preco mam taky nazov. V prvom rade sa ospravedlnujem za vsetky chyby ktore sa budu na blogu vyskytovat.
Vo svojom zivote som prezil par veci ktore ma poznacili a neboli to len prijemne veci.  Ako podnet na to aby som si zalozil blog mi posluzila moja cesta v Australii. Sem som sa dostal vdaka nemenovanemu ucitelovi ktory uci na Prirodovedeckej fakulte UK Krajinne planovanie. Bol to typ velmi arogantny a nerespektoval druuhych ale nadruhej strane vyzadoval prisne pravidla. Siel som na operaciu (ak to niekoho zaujma tak operaciu pruhu).  Ako by sa to malo robit tak som to oznamil pretoze sme museli davat zadania v presne stanovenych terminoch a ja by som to nemohol davat. On si na to nieco zahundral popod fuz a bolo. Tak som siel na operaciu a tri tyzdne som ostal doma. To som mal dat tri zadania. Pri navrate do skoly som sa ho siel opytat na to kedy mu mozem doniest dodatocne zadania. On na to povedal ze je neskoro a ze uz nmozem. Na hodine som dostal dalsie zadanie ale co cert nechcel tak som ochorel. Mal som horucku okolo 39 pat dni nonstop. Takze opat som nemohol dat zadanie v termine.
Dalej som navstevoval skolu a neriesil som nic okolo len to co bolo akutne. Podarilo sa mi spravit Skusku s VETka. Pocas skuskoveho som sa zucastnil dvoch skolskych exurzii. Samozrejme ze som sa neucil ale skusky co som musel urobit tak som urobil. Blizil sa koniec leta Geomorfologiu som spravil a uz mi chybalo len Krajinne planovanie na to aby som sa  stal tretiakom. Navstivil som teda pana co ma to ucil a chcel som sa snim dohodnut a dat mu zadania. On mi odkazal ze sa mam zapisat na skusku a zadania mi nezoberie. Pointa je v tom ze ten predmet nemal vobec koncit skuskou. Kedze som bol v tom momente hrozne rozculeny  tak po vychode zo skoly lietali okolo mna vsetky veci a pri telefonovani s mamkou letel aj telefon. Nastastie sa nic nestalo akurat som mal blizsko k infarktu. Nechal som to tak pretoze sa to zacalo riesit inymi cestami. To boli prazdniny a s mojimi najlepsimi rodicmi na svete som sa o tom nekonecne rozpraval a uz vtedy som im vravel ze to asi nepojde a ze opat budem vyhodeny zo skoly. Prisiel september a futbalovy zapas s Ceskom. Na druhy den som mal s panom dohodnuty termin. Tak som tam prisiel pretoze sme sa mali dohodnut na tom kedy by ma vyskusal. On mi vravel ze dnes ale ja som nemohol ved som bol po futbale. Vravel som ze dalsi tyzden a on ze nemoze. Nakoniec sme sa povadili vymenily horlivo nazory a povedal ze mam prist o hodinu pretoze siel na obed. Nakoniec tam ani nebol len si chcel dokazovat ze ma moc. Tak som sa vratil po hodine a povedal mi ze bud zajtra alebo vobec. Na to som odpovedal dobre a odysiel som. O vsetkom som informoval mamku a doma som jej vsetko vysvetlil. Aj ona uznala ze to nema vyznam tam ist a ze budem do tretice vyhodeny zo skoly.
Vo finale to tak naozaj bolo. Citil som sa hrozne a myslel som si ze nic horsie ma v blizkej buducnosti nemoze postretnut.
Z odstupom casu si uvedomujem ze to malo nieco do seba a nebolo to take strasne ako to vyzeralo. Preto sa vsetci pozerajte dopredu a nenechajte sa znechucivat vecami ktore su hrozne pretoze to po case aj tak lepsie vyzera.