Život nie je taký hrozný ako to niekedy vyzerá

    Rano som sa zobudil nie velmi skoro a vyrazil som do skoly. No a ako vacsinou som prisiel nejskor. ved co to je Australia. Nikto to neriesi ci pridem do skoly na cas alebo trosku neskor. V skole som zistil ako som napisal test. Napisal som ho v celku fajn na 57 percent ale nebol som velmi spokojny. Dolezite bolo ze som ho spravil.

    Den pred tym som sa dohodol s Petrom ze pojdeme pobehat nejake tie realitky, Ked som skolncil v skole hned som mu zavolal. Oznamil som mu kedy dorazim k nemu a ze ho pockam pod barakom. Tak sa aj stalo. No kym sa dotrepal stihol som si dat jednu sulanu cigaretku. Ked som sa ho konecne dockal tak sme zacali rozoberat nas plan. Po ceste sme narazili na jednu realitku v ktorej sme sa zastavili. Dali nam nejake info ale ceny boli hodne vysoke na nas.

    Tak sme vyrazili dalej. Kedze Peter bol hladny skocili sme na kebab. No a co som tam nevidel. Nasa krasna slovenska stovecka. No parada. Hned som si to vyfotil kedze to sa v Sydney nevidi len tak. Po kebabe sme si dali este zmrzku a sli sme hladat dalej.

    Kedze sme nevedeli kde su realitky skocili sme na internet. Tam sme si pekne nasli par realitiek, vytlacili a vydali sme sa na cestu. Dorazili sme do prvej. Tam sme zistili ze to je len na komercne uceli a nie na byvanie. Tak sme pokracovali dalej. V dalsej realitke sme zistili to iste. V dalsej zase nikto nebol. Spytal som sa Petra ze kde je dalsia realitka. Povedal mi adresu a ja som mu na to povedal ze to nema vyznam tam ist ze to bude opat na komercne ucely. No a aj bolo. Dali nam ale vizitku na nejaku dalsiu realitku.

    To som zistil ze som kusok od Fly Emirates. Tak som oznamil Petrovi z eked sme uz tu tak ja si skocim zistit cenu a do kedy ju mam zaplatit. Uspesne sa mi to podarilo zistit. Pani co mi davala informacie mi este vravela ze mam ist na emigracne a neviem kam este. Jasne je vsak to ze nemusim nikam chodit len zaplatit letenku. Informoval som sa aj na stopover v Dubaji.

    Ked som si to vybavil pokracovali sme v nasej Tour de realitky dalej. Opat sm eprisli k realitke kde pred tym nikto nebol a stav bol rovnaky. Podla adresy na vizitke sme boli kusok o odporucenej realitky. Pokusili sme sa ju najst a dokonca uspesne. Opat ale prilis drahe na to aby sme si nieco mohli vybrat. Po ceste na spat sme sa po treti krat (teaz uz uspesne) zastavili v realitke. Tam sme sa dozvedeli ze nic neni nejak volne a ze mame kuknut obcas na web.

    Po asi troch hodinach a prejdeny asi 10 kilometrov sme sa rozhodli ze nastal ten najspravnejsi cas ist na AMP Tower. Dorazili sme k nasim oblubenym foodcourtom kedze veza je rovno nad nimi. Po mensom bludeni sa nam nakoniec podarilo najst ako sa tam ide. No naozaj to nebolo jednoduche najst v tom bludisku kde su vytahy. Presli sme detektorom spravili si nasu fotku a sup do vytahu.

    Po chvilke sme sa ocitli az na vrchu veze. Lepsie povedane na stvrtom poschodi. Veza ma styri poschadia. V momente sme mali cele Sydney ako na dlani. Chvilku mi trvalo kym som si zvykol na to ze som tak vysoko ale potom bolo vsetko najsamlepsom poriadku. Po chvilke sme zacali aj fotit. Skoda ze v dialke boli oblaciky. Ak by neboli videli by sme az Blue Mountins. Tak sme teda fotili ako divi. Uzasny pohlad na to cele kde sa pohybujeme stale. To bozske ticho a fantasticka panorama zapricinila to ze sme sa na vezi zdrzali v celku dlho. Neviem presne kolko ale dlho. Pri rozhodnuti ze opustime tuto oazu ticha a kludu sme sa rozhodli ze pojdeme na chvilu do Hyde Parku. Pred odchodom sme si samozrejme nalupili drobnosti v souvenir shope. Vratili sme sa opat do tho hluku smogu a stresu. Rychlo sme presli do Hyde parku a tam posedeli pol hodinku.

    Kedze bol pokrocili cas a ja som mal v plane este navstivit ceskoslovensku party pomaly sme vyrazili domov. Domov som dorazil okolo pol osmej takze som mal cas sa najest, osprchovat a vsetko potrebne aby som mohol vyrazit. Cakali sme doma este cleanera Tomasa ktory dorazil okolo 8:15. Kym sme cakali stihol som popit dve pivecka.

    Ked sme konecne vyrazili bolo devat. na stanici sme zisitli ze vlak ide o 20 minut. No a nic lepsie ako to ze ideme na pivo nas nenapadlo. Dali sme si po pivku (ktore bolo zadarmo) a vyrazili sme na vlak. Nastastie siel hned. Na party sme dorazili okolo desiatej. Pri zaplateni vstupneho sme vyfasovali Horalku. No parada. Konecne chut domova. Vnutri sme zacali hned popijat pivecka, rozpravat sa zo znamymi a tak. Ked sme zacali mat v celku veselu naladu rozbalili sme to na parkete pri snahe nejaku slecnu zbalit. Tak sme teda popijali a tancovali z obcasnymi fajciarskymi breakami. Zabavali sme sa velmi dobre a napodiv sme trancovali aj s nejakymi fajn slecnami.  V pokrocilom stadiu noci sme boli viac a viac opity a barmanky tiez neboli dva krat triezve. Nase snahy mat nejaku fajn slecnu neskoncili z oslnujucim uspechom za to jednemu spolubyvajucemu sa to podarilo (Janci).

    Rozhodnutie o tom ze ideme domov padlo vtedy ked sa v bare nachadzal minimalny pocet bab. Riadne pripity (z vedomim ze idem do prace o sest hodin) som sa snazil stopnut taxik. Nastastie sa mi to podarilo skoro. Taxikar bol zhovorcivy ako ked sa krava pasie. V taxiku som skonzumoval horalku. Ked sme dorazili pred dom vyzbieral som od chalanov prachy a zaplatil. Taxikar ma este buzeroval ze mam nieco zobrat (nejake omrvinky). Ked som to vsetko vybavil Tomas povedal ze mame cigarety (pozornost od taxikara). No tak sme si hned pofajcili. Rozhodnuty ze ideme spat dorazil v daslom taxiku Janci s jednou holkou. Ta sa nas opytala co tu robime na co sme sa zacali rehotat.

    Tomas mal nejaku blbu naladu tak sme vybehli este na ulicu kde som skoro zaspal. Po navrate som skocil na zachod a nechtiac som pocul ako si to Janci uziva. Nevenoval som tomu pozorsnost a siel som rovno spat pretoze ma cakala na dalsi den praca.

    Vysledok tohto super dna? Spraveny test, obehane realitne kancelarie, navsteva veze a skutocne dobra party.

No nebol to vyborny den?