Tak som cakal a cakal a zrazu vybehol nejaky chlapik z mikrobusu a opytal sa ma ci som Tomas. Tak som mu teda povedal ze som Tomas. Poslal ma nastupit do mikrobusu. Mylsle som ze uz vyrazime na nasu vypravu ale. Povozil nas po Melbourne a doviezol nas az k hlavnemu sidlu spolocnosti od ktorej som mal objednany zajazd. No a samozrejme ze som musel zaplatit zvysnu cast ceny. Este sme vbehli do nejakej kaviarne a tam som siel na zachod. Pri tom sa ma Luc (ako sa neskor predstavil nas vodic sprievodsa a odborny vyklad) opytal odkial som. Ked som mu povedal ze zo Slovenska tak mi povedal (najprv som tomu dobre nerozumel a myslel som si ze tam bol) ze tam chce ist. Tak som bol teda z toho poteseny.
Ked sme nastupili do nasho mikrobusiku pre 24 ludi (boli sme asi 7mi) sa nam Luc predstavil a povedal nam co nas vsetko caka. Konecne sme teda vyrazili na nasu misiu ktora mala viac kilometrov ako z Bratislavy na koniec vychodneho Slovenska. Hned na zaciatku nam Luc zacal predstavovat mesto a povedal nam ze prejdeme cez druhy najvacsi most v Australii. Bol som poteseny pretoze som mohol rozumiet skoro vsetkemu co hovoril. Po chvili sa mi podarilo zaspat a zobudil som sa tesne pred nasou prvou zastavkou.
Bells Beach. Podla Lucovych slov najlepsia surferska plaz v Australii (to je ale asi kazda plaz pretoze kazdy povie ze to jeho je naj J ). Privitala nas krasna sceneria mora a utesov. Mali cas na to aby sme si spravili fotky, poprechadzat sa, (niektory sme si dali aj cigaretku) a mali sme aj caj (alebo kavu ale ja som pil caj pretoze kavu nepijem) s cajovym pecivom. Po asi 2Otich minutach sme vyrazili dalej.
Po ceste sme prechadzali okolo mnoha plazi ktore mali niekedy uctihodne dlzky ktore sapocitali na kilometre. Ked sme prechadzali cez jedno mestocko Luc nam povedal ze v istom roku (uz si nepametam ktory to bol rok) cele mestecko vyhorelo a zostali len tri domy. Vyhorelo dosledkom poziaru ktory vypukol v lesoch okolo neho. Po chvili sme dorazili na miesto kde zacina Great Ocean Road. Velmi pekne spravene parkovisko so sochami a informacnou tabulkou. Nad cestou sa niesol napis Gret Ocean Road spraveny z dreva. O tej velmi znamej ceste (asi najznamejsej ceste v Australii) sme sa dozvedeli ze ju zacalo stavat 3000 vojakov ktory sa vratili z 1. Svetovej vojny. Nepredstavitelne ze chudaci vojaci ktory bojovali z asvetovyb mier museli doma este stavat tuto namahavu stavbu. Po vytvoreni par fotiek a nejakej tej cigaretky sme vyrazili uz po great Ocean Road dalej. Pocas jazdy som urobil zobar fotiek pretoz eto bolo naozaj krasne. Tato cesta mi na niektorych miestach pripomenula Jadransku magistralu.
Dalsiu kratulinku prestavku sme mali opat pri nejakej plazi. Tuto prestavku som vyuzil na to aby som siel na WC a samozrejme aj na spravenie par fotiek. Tu som pozoroval ako sa ucia surfovat. Mali akorat idealne vlny na ucenie takze sa im to aj darilo. Tu nam zacalo trosku prsat co nebolo velmi dobre. Pri predstave z eby to mohlo byt stale som nebol velmi stastny. Po tejto prestavke sme absolvovali dlshiu cestu pocas ktorej nam Luc hovoril o koalach a roznych dalsich zvieratkach ktore ziju v Australii. Pocas tejto cesty na dalsie stanoviste sme si vybrali nieco na obed. Ja som si vybral Beef burger s hranolkymi.
Ked sme dorazili na nasu dalsiu zastavku Kennet River (na ktorej sme mali obed) Luc zaniesol papier na ktory sme si napisali co budeme jest do bufetu a my sme sli pozorovat koaly do prilahleho lesa. Mikrobusom sme sli po krasnej prasnej ceste asi 3 ci 4 minutky a potom sme vystupili. Ako je zname koaly ziju na stromoch. Lespie povedane spia na stromoch ledze 20 hodin z dna prespia a zvysne 4 jedia alebo sa premiestnuju na ine stromy. Museli sme ich teda hladat na korunach stromov. Podarilo sa nam najst volajake tie koaly. Dokonca sme mali stastie a jedna koala prechadzala na druhy strom. Su naozaj velmi pohyblive ked sa splhaju po stromoch. Toto boli moje prve koaly ktore som videl vo volnej prirode. Ked sme sa dostatocne vynadivali pobrali sme sa spat dolu do obcerstvenia. Tam nas uz cakal nas obed. Zobral som si este volajaku malinovku, cele to zaplatil a nasiel som si krasne miestecko (samozrejme ze vnutry pretoze som sa nechcel delit s muchami) a zacal som jest. Bolo to fakt vyborne a omnoho lepie ako v McDonalde. Po tejte fastfoodovej delikatese som vysiel von a spravil par obrazkov. S prijemnou spolocnostou ktora mi chcela vliazt az do ust (muchy) som sa odobral na WC. Kedze sa nieco robilo a muzskom tak som musel ist na zensky. Po navrate k mikrobusu som za sprievodu much cakal na ostatnych aby sme mohli vyrazit.
Po chvilke jazdy sme opat zastavovali. Zastavili sme na vraj velmi znamej vyhliadke Cape Patton. Tu spravil Luc trosku divadielka (akoby spadol z utesu do mora) a vsetci sme sa na tom zabavili. Naskytol sa nam nadherny vyhlad na Great Ocean Road a na more v ktorom sa v nasom dohlade nenachadzal ziadny ostrov. Po spraveni par fotiek sme pokracovali v jazde dalej.
Ani neviem po akom dlhom case sme malli opat zastavku. Tato vsak nebola na nejakom krasnom a uchvatnom mieste ale len na benzinke. Tu sme opat mohli vyskusat toalety a popripade aj nieco kupit. Ja som vyuzil obe moznosti. Hlavne ked som mohol kupit dve dvojlitrovky za 6 dolarov (naozaj skvela cena). Po tomto vyhodnom nakupe sme pokracovali dalej. Po chvili sme mali opat prestavku ktora bola zapricinena neskutocnou prirodou. To vam poviem ze som sa citil ako na Slovensku. Vsade okolo sa nachadzala zelen. Stromy luky. No proste to bolo neskutocne uzasne. Po tejto uzasnej prestavke sme pokracovali dalej.
Nase dalsie stanoviste ktore sme mali vidiet bol Maits Rest (dazdovy prales). Tu sme mali naplanovanu prechadzku. No clovek si povie ze co bude pozorovat v dazdovom pralese ale fakt to stalo za to. Videl som obrovske paprade ktore dosahovali vysku niekolkych metrov. Tu nam Luc porozpraval tiez niekolko velmi zaujmavych informacii. Napriklad nam povedal ze tieto uzasne paprade narastu za rok o jeden centimeter. Potom nas nechal hadat kolko rokov ma jeden v celku vysoky kusok. No a ked sme sa nevedeli trafit tak nam povedal ze okolo 480 rokov. Takze to je naozaj uzasne. Neskor sme sa fotili v jednej dutine stromu. Pri tejto prechadzke si clovek uvedomuje aky maly oproti prirode. Neskor sme sa fotili este pri jednom naozaj vysokom strome a ked sme sa dofotili tak sme pomaly prisli az k nasmu mikrobusu. Samozrejme ze pri tom som spravil niekolko peknych obrazkov.
Ked sme sa zbavili z vacsej casti much nastupili sme do mikrobusu a vyrazili dalej. Dalsia zastavka ani neviem kde mala byt ale ked sme odbocili z normalne asfaltky na romanticku lesnu cestu (kde to teda riadne hadzalo) sa mi podarilo zaspat. Zobudil som sa az na nasej dalsej zastavke.
Nasa dalsie zastavka bola velmi blizsko nasho cielu. Nasa zastavka bola v Port Cambell. Tu sme sa zdrzali len na chvilku. Skocil som si na WC a pofotil nieco. Luc sa ma nieco pytal o Slovensku tak som mu s radastou odpovedalo na jeho zvedave otazky. Tu sme dostali aj darcek v podobe pohladnic a zalozky (ako som zistil v Sydney tak so si to zabudol v Melbourne L ). Po tejto prestavocke sme vyrazili nn finale dnesneho dna.
No nebolo to uplne finale ale zacalo to na co sme doposial vsetci cakali. Dostali sme sa az k London Bridge. To je velmi krasny utvat formovany morskou vodou a vetrom. Samozrejme ze sme robili mnoho obrazkov (musel som ale setrit pretoze mi dochadzala baterka). Po tomto uzasnom predstaveni sme pokracovali dalej k dalsim uzasnym skalnym utvarom. Stale sme sice nedorazili k 12 Apostolom ale bolo to neskutocne. To co dokaze priroda nad tym sa mi v tychto chvilach zastavoval rozum. Naozaj nieco uzasne. Kvoli tomu sa mi naozaj oplatilo absolvovat tento vylet. Samozrejme ze to nebolo este vsetko. Ked sme dorazili k mikrobusu tak nam Luc povedal ze ideme sa pozriet este na jedno miesto pred tym ako dorazime k 12 apostolom. Ked sme dorazili na miesto Luc zacal rozpravat pribeh ktory sa udial velmi velmi davno. Bol zaujmavy a bol o dvoch chlapcoch ktory prezili stroskotanie lodi a priplavyli az na to miesto kde sme teraz stali. Po skonceni pribehu sme zisli dolu kde sme sa spolu odfotili a potom sme sa pobrali naspat k mikrobusu a sup na 12 apostolov. Pocas cesty k mikrobusu sa ma Luc opat nieco pytal o Slovensku a ja som mu ako vzdy nieco pekne o nom povedal.
Tak a uz sme tu. Mate na to pol hodinu a nezabudnite spocitat kolko ich vlastne je. Toto boli Lucove slova ked sme zastavili na parkovisku pri 12 apostoloch. S velkym ocakavanim sme vyrazili k nim. Zrazi sa nam objavila prekrasna sceneria mora oblohy utesu a samozrejme aj apostolov. Naozaj uzasne. Trosku to kazilo to ze jeden ci dva uz padli ale ja tak. Neskutocne skvele a neviem co este k tomu dodat. To treba proste vidiet a zazit. To na co sme cely den cakali a co je jedno z najnavstevovanejsich miest v Australii stalo predomnou a dovolilo mi sa na seba pozerat. Kedze cas nemilosrdne ubudal museli sme sa pobrat spat k mikrobusu.
Dalej nas cakala cesta spat do Mealbourne. Cesta vyzerala tak ako mozeme vidiet v americkych filmoch. Rovna a obcas zakruta. Tuto cestu nam sprijemnoval film (Waterboy). Specialne pre mna tam Luc nastavil titulky. Pocas cesty sme sa zastavili v nejakom mestecku na veceru. Ako zvycajne (tu v Australii) navstivil som McDonald´s. No co lepsie ako byt hladny. Po tejto vecerovej zastavky sme vyrazili priamo do Melbourne.
Pocas cesty som pocuval muziku a spracovaval som zazitky ktore som v tento den. Do hostela som dorazil okolo 10 vecer. Pri vystupovani som zazelal Lucovi prijemne prezitie prazdnin na Slovensku a pobral som sa do postele pretoze na druhy den som chcel ist na Phillip Island.
Komentáre
:)
co, ty buran,