Život nie je taký hrozný ako to niekedy vyzerá

    Australia. Zem to prekrasna plna nastrah a prekrasnych zazitkov. Vsetko ale musite vediet kde sa nachadza. Ja mam taky maly cestovatelsky sen. Chcem prejst zo Sydney cez Snowy Mountins do Alice Spring, pozriet Uluru. Potom by som rad navstivil Darwin a Kakadu park a pokracival do Cairnsu a odtial spat do Sydney. Cesta to dlha ale s autom to bude neskutocne dobrodruzstvo a adrenalin. Trasa je to totiz okolo 16000 km a mohol by som to zvladnut za 5 tyzdnov ak sa samozrejme nic nebude kazit.

    No ale prejdem teda k niecomu co sa stalo a uz sa noedstane. Jeden krasny den som sem priletel. Naozaj to boll krasny den. Az na mensie problemy na letisku som sa pekne krasne ubytoval. No to bolo. Kedze som ten blavak co nikdy nebyval na intraku tak sm bol trosku vedla. No ale ved preto som sem isiel aby som dostaval nejake facky a aby som sa popravil. V tento krasny den som si povybavoval nejake veci a zacal si trosku uzivat. Na druhy den som navstivil aj skolu a to bola sranda pretoze som skoro nicomu nerozumel a vsetko bolo nove.

    Cas teda "pomaly" plynul a mne sa podarilo najst si krasne byvanie 12 minut vlakom od city. Toz naozaj pekne a aj s prijemnymi housemates. Tu sa zacala odohravat jedna storie. AKo to uz byva ked sa stretnu dobry ludia hned sa vyrazi niekde do baru. Lenze tu mali ine krasne romanticke miestecko kde sa chodilo. Bol t onie velky ale velmi utulny parcik. Tam to teda bolo. Tam to tieklo ako voda v Dunaji. Pivo, vino a vseliake nealko aj ked toho bolo tak vela ako ked su velke sucha. Obcas sa nam podarilo po ceste do parku ulovit nejake zvieratko v obchode a to sme si potom ugrilovali.

    Co by mohlo byt krajsie ako navstevovat a zucastnovat sa skolskej vyuky. To sa mi na pocudovanie darilo aj ked niekedy to bolo tazke. Obcas boli dni ked som prezival muky a vravel som si "Ty kon naco si sem liezol". Musim ale podakvat svojim rodicom pretoze som sa naucil ze alkohol nie je ospravedlnenka. Niekedy mi to v tej skle sakra liezlo na nervy. Predstavte si ze sedite dve hodiny v kuse na jednom mieste a neni tam ziadna zabava. Len gramatika a gramatika a aby som sa neopakoval tak gramatika, gramatika, gramatika a tak dalej. Aby mi nestacilo tak dalsiu hodinu reading, alebo listening, alebo writing, alebo ani si nepamatam co este. Ok uznavam ze to bol Cambridge course PET ale aj tak. Ja potrebujem zabavu a nie len dril a dril a dril a dril. To sa ale nevyrovna tomu akych som mal classmates. No same korejky jeden korejec a jedna japonka. No mal som aj cesku a slovaka. Ty azijsky spoluziaci. No to si neviete predstavit. Niekedy mi tak na nervy isli este viac ako nejaka hrozna hudba alebo nekonecne prikazy a buzeracia. Jedna bola ale obvzlast strasna. Pri nej bolo sediet este horsie ako byt vo vojenskej skole. Iniciativna a furt musela mliet ako mlyncek na maso. A ked som sa z niekym rozpraval tak tuto primadonu to strasne rozculovalo a par krat si na mne a dalsich vylievala jej "krasne srdiecko" ze ju to vyrusuje a nemoze s asustredit. Ja neviem i si pomylila skolu z vojnou alebo co.

   Jeden krasny den som zo skolou vyrazil na vylet na tri dni. Bola to prekrasna destinacia Hunter Valley. Samozrejme ze sme mali krasne plany ako sa zadarmo opijeme vinkom. Ale ako to byva a ako sa to casto stava tak z toho nebolo nic. No nie z opijania ale z toho vinka. Hunter Valley bolo super ved konecne som nebol v Sydney ale niekde v prirode. Velmi ma to tam bavilo. Navstivil som zoo a konecne som videl to srandovne a velmi popularne zvieratko ktoreho meno je klokan (kengura). Ak nahodou neviete ako dostala kengura nazov tak vam to napisem. Ked prisli prvy kolonizatory a videli to zviera tak sa pytalidomorodcov What is it. Kedze domorodci nevedeli anglicky (co bolo v tej dobe pochopitelne) tak odpovedali kangoroo. To v ich jazyku znamena nerozumiem. No ale vratme s k pribehu ktory som zacal. Kengura to je vam naozaj velmi zive a srandovne zvieratko. Velmi sa mi pacilo. To sme sa ale cela velkopocetna vyprava (piatiludia) tesili na dalsi symbol Australie a na velmi mile a male zvieratko. To zvieratko ma krasne a poeticke meno koala. Lenze ako to byva nemoze byt vsetko dokonale.Koala je hrozne lenive zviera a spi 20 hodin za den. To je asi tym ze zere tie eukalypty ktore su tazke na zaludok a cloveka mozu zabit. Skoda. Videli sme ju len spiacu na strome. To sme ale nevedeli ze keby sme sa opytali tak by sme si ju mohli aj pohladit. Ked sme uz teda tieto atrakcie zhliadli a zhodli sme sa ze by sme mali cigansku kapelu vuhnat zo zaludkov pobrali sme sa naspat. Smad bol ale este vacsi nepriatel a zastavili sme sa na jedno krasne orosene nemecke. Orosene nemalo chybu a ked sme tento nadherny zlatisty mok dopili tak  sme sa pobrali na hostel. Tam nas cakalo prekvapenie ako hrom. Na obed nebolo skoro nic. Zjedli sme aj to malo a pbrali sme sa do bottle shopu.  Neskutcne dlho sme vyberali aku chytru vodu kupit ale po tazkom a nekompromisnom boji sa nam to podarilo. Doma nas ale cakala narocnejsia uloha. Uvarit par hladnym krkom nieco na jedenie. No a to by neboli slovaci a cesi keby si nevymysleli gulas. Ako to ale mohlo dopadnut ked sme pri vareni ovorili flasku. Bolo to nieco neskutocne. Ani slovensky ani cesky. Bol to hrozny grc. Teda aspon pre nas co vieme ako to ma chutit. Neskor bola specialita opekane zemiaky tak aspon tym sme si zlepsili chut. To uz bol hodne pokrocili vecer a docela sme boli ako opice. Miesto anglictiny sme sa bavili slovensky a jedno velmi sympaticke dievca sa to snazilo prekladat. Bolo to neskutocne a ma za to moj obdiv ze to stihla prekladat a este v normalnej forme pretoze sme pouzivali docel adrsny a nepublikovatelny slovnik. Ked nam padla krasna a temna polnoc mnohy sa pobrali spat. Len ty najvytrvalejsi ostali hore aj po tomto sialenom case hore a pokracovali vo volnej a alkoholom dost odviazanej zabave. Zrazu to prislo. Nastalo nieco co sa neda opisat. Kazdy fajciar to pozna. Neni tabak, neni cigareta a my chceme zit a fajcit. Co teraz? Hrozne. Po dlhom boji a potlacani chute na cigaretu to nasa translatorka nevydrzala a opytala sa ma ci pojdem snou kupit cigarety a ze ci viem kde to je. Samozrejme ze v opitej hlave sa zrodi "jasne viem a mozme ist". Ja som to aj vedel pretoze som si tu cestu raz peso uz odslapal. Tak sme teda vyrazili. No bolo to naozaj strasidelne. Chladno, hmla, tma a to ze sme v Australii a ziju tu rozne zvieratka. No mali sme co robit. Teda ja ani tak nie ako moja sukmenovkyna a spolutrpitelka tejte neskutocne odvaznej a riskantnej vypravi. Po tuhom boji a pytani sa domacich sme nasli benzinku. Ta vyzerala ako nebo. To bolo nebo. To bolo nieco viac ako nebo. To sa neda ten pocit slovami opisat. Kupili sme teda tie vytuzene cigarety a spolutrpitelka si sla este odskocit. Cesta spat bola este strasidelnejsia a temnejsia. Vsetko sme ale zahnali tym ze sme sa rozpravali. Nakoniec nam tento extremne nebezpecny a pochapy vylet dopadol dobre. Porazili sme spat kedze boli asi 4 rano. Tato noc zmenila moj zivot v Sydney a aj v celej Australii. Dodala mi iskru a nieco pre com chcem ostat dlhsie ako som planoval. Rano som dopil posledny alkohol co tam bol a potom sme cakali na to kedy pojdeme domov do Sydney. No ale nikomu sa nechcelo.

    V dalsom pokracovany sa nedialo tolko vaznych a zaujmavych veci pretoze priatelia s ktorymi sa tu tocil svet odchadzali. Prezil som tu narodeniny ktore bloli crazy a na druhy den som mal aj mensie ci vacsie problemy zo svojim milovanm a jedinym zaludkom. Neskor sa mi podarila najst aj praca ale tej som sa venoval v inom clanku.

  Za posledne dva tyzdne sa mi prihodili neuveritelne veci. Bol som z nivch hdne mimo a vela som premyslal co mi nerobilo dobre ked som pracoval. Myslienky mi chodili okolo uz vyssie spomenutej translatorky (Moniky). Kvoli nej som skoro utrpel neskutocny a asi najhorsi uraz co moze clovek mat a to zlomennu panvu. Nakoniec sa mi to ale v tom vlaku podarilo udrzat a dopadlo to tak ze som cely a zdravy. Vsetko sa napokon vyriesilo dnes. Obaja sme v podstate spokojny. No keby to dopadlo inak asi by som bol spokojnejsi ale som velmi rad ze mam priatelku.

    Na zaver. Prezil som tu velmi pekne chvile, nadjerne, ale aj velmi depresivene stavy pri ktorych som chcel opustit toto krasne miesto. Som velmi rad ze sa mi podarilo stretnut ludi z ktorych citit velky optimizmus a odhodlanie tu ostat. Podarilo sa im nakazit ma touto velmi zahadnou nemocou stastia a radosti z tohto miesta. Nieviem ci to uz neni blbe ale za tuto infekciu musim podakovat Petrovi a hlavne Monike. Dik za vsetko.